Nitrianska kráľovská vínna cesta

je najväčšou a najdlhšou na Slovensku a jej štyri vetvy, Hornonitrianska vedúca od prameňa rieky Nitry, Tekovská od Topoľčianok a Pukanca, Južnoslovenská od Dunaja a Považská od Vrbového a Serede, sa stretávajúce v staroslávnej Nitre.

Archeologické nálezy dosvedčujú pestovanie viniča na úpätí bájneho Zobora nálezmi starými 2300 až 2400 rokov. Napriek tomu sa vinohradníctvo a vinárstvo začalo rozmáhať s rozvojom kresťanstva. V roku 828 až 830 bol v Nitre postavený Pribinov kostol, a tak sa víno stalo liturgickým nápojom a vyžadovalo vysokú kvalitu a čistotu.

Už v IX storočí benediktínski mnísi kláštora svätého Hypollita pod Zoborom založili slávu zoborských vín, čo potvrdzuje latinský výrok Alexandra Lombardiniho „vinunum zoborense est decus gloria mensae“ , čo znamená „sláva ti víno zoborské, ktoré nás už vyše tisícročia sprevádzaš. Si inšpiráciou umelcov, učencov, básnikov, si potešením, povzbudením i osviežením všetkých svojich ctiteľov“.

Chutné vína tejto oblasti boli žiadané na mnohých panovníckych a kniežacích dvoroch v Prahe, Viedni, Krakove v Stoličnom Bielom Hrade, Budapešti, Kyjeve, v Londýne i ďalších dvoroch. Vieme že kráľ Svätopluk, ako dar posiela víno benediktínov zo zoborského kláštora kniežaťu Bořivojovi. Zachutilo aj kňažnej Ludmile, ktorá sadenice viniča dala vysadiť na Mělníku, kde víno dodnes nesie jej meno.

Naše chutné vína boli žiadané na mnohých panovníckych a kniežacích dvoroch v Prahe, Viedni, Krakove v Stoličnom Bielom Hrade, Budapešti, Kyjeve, v Londýne i ďalších dvoroch. Tieto vzácne nápoje boli z Nitry rozvážané po starých cestách, ktorých tradície dnes obnovujeme. Sú to cesty spájajúce históriu s prítomnosťou.